GameFruit.sk

Už v roku 2009 sa objavila prvá časť, „západňárskej“ napodobeniny japonských akčných rpg s názvom Darskiders. Už vtedy jej autori plánovali ďalšie sequely. Druhý uzrel svetlo sveta v roku 2012 a tretí, aktuálny čo vyšiel koncom novembra 2018, sme čakali takmer 6 rokov popri jeho veľmi zložitom vývoji a zmene developerov.

Ak máte radi japonské rpg sekačky tipu Devil May Cry, či Bayoneta, hra – respektíve frančíza Darksiders je pre Vás ako stvorená. Ešte to reznite mierne s titulmi Dark Souls a vo výsledku dostanete túto hru, respektíve trilógiu. Dej Darksiders je tiež nie nepodobný všetkým menovaným vzorom tejto hry.

Boj, vojna anjelov a démonov, ktorý si vybrali za bojisku matičku Zem a pritom zdecimovali ľudstvo takmer na prach a povrch planéty na nepoznanie. Do toho sa zamiešali 4 jazdci apokalypsy a spustili skrze svoje osobné záujmy či boj o moc medzi sebou skutočný koniec svet-la. Paradoxne každá časť sa odohráva v tom istom čase, len z perspektívy iného  Jazdca – a táto 3. časť konkrétne z pohľadu entity ženského pohlavia menom Zúrivosť. Ona dostala na starosť priviesť 7 smrteľných hriechov pred tribunál Večnosti. Samozrejme sa dej ešte sem – tam zamotká, aby nebol tak úplne priamočiary.

Raz darmo – biblické témy sú po témach svetových vojen v hrách asi najobľúbenejšie. Hra sa tvári byť možno až príliš filozofická, no na to dej a herný svet nie sú dostatočne hlboké. Koho by dnes zaujímal silný príbeh, ktorý má byť motivátorom v hraní, že?! Takže vo výsledku dostanete v podstate len tupú akčnú hack and slash hru, ktorá sa tvári na niečo väčšie… aj cenovo.

Gameplay je jednoduchý ako keď si sadnete holou riťou na šerbel. Je tu pár základných a pár premakanejších komb, zopár zbraní, ktoré získavate postupne a u kováča (Makera) si ich vylepšujete. Máte tu aj pár základných atribútov hernej avatarky,  ktoré si vylepšujete za najdôležitejšiu hernú menu – duše padlých nepriateľov, u obchodníka. V skutočnosti len levelujete 3 základné vlastnosti. A to je kameňom úrazu hry – nepriateľov síce nie je veľa, ale sú riadne tuhoňskí. Jeden zlý pohyb, jedno neuhnutie sa ich útoku a je po vás. Občas to hra robí úplne úmyselne, pretože na tom je založená jej hlavná mechanika – ergo na „grinde“ duší a kryštáľov (liečebných a pod.). Takže ak sa Vám stane, že zakapete, nielenže sa budete musieť vracať tú istú dlhú cestu niekoľkokrát, ale popritom znova zabíjať všetkých nepriateľov. Inak nemáte šancu levelovať a prežiť, respektíve postúpiť ďalej. Toto pravidlo platí hlavne pri minibossoch (nie nie sú to tí spomínaní 7-mi Hriešnici ale platí to aj o nich – hoci ich arény sú koncipované ako fyzické puzzle – aj pre skákanie atď.), ktorý sú obtiažny asi tak ako v hrách Dark Soul. Tu nepomôže ani levelovanie, jedine naučiť sa ich pohyby a útoky predvídať naspamäť… tzv. svalová pamäť, čo je mechanika stará ako herný priemysel sám, a hlavne ten japonský – preto som spomínal už na začiatku Dark Souls. Bohužiaľ táto hra nie je o trpezlivosti, ale krátkodobej (aj svalovej) pamäti a sekundárne o tom spomínanom grindovaní. To trvá niekoľko úvodných hodín hry a je len na vás či toto prekonáte a posuniete sa ďalej, alebo to proste vzdáte, či použijete „trainer“. Dnes je ale škála podobných titulov tak veľká a mnohé, aj staršie z nich sú oveľa lepšie hrateľné, že hráč toto „peklo“ nie je nútený dobrovoľne podstupovať. Jedine, že by bol hardcore fanúšik série. Alebo počkal na zľavu. Tieto spomínané herné princípy sú príznačné pre hry už minulej generácie, napriek tomu, že ich ešte veľmi minimalisticky využívajú niektoré moderné tituly (ako napr. Tomb Raider).

Ešte by som sa chcel vrátiť k hernému svetu – je koncipovaný úplne rovnako a nikde sa nepohol od svojich dvoch predchodcov (Darksiders 1 a 2) – sú tu takmer identické lokácie, rozľahlé prázdne priestory s pár nepriateľmi, ktorý sa po každom reštarte respawnujú. (Trocha mi štýlom grafiky a obrovitosťou pripomínajú World of Warcraft, kde sa autori evidentne inšpirovali aj čo sa týka výzoru postáv.) Tieto obrovské haly a interiéry uzavreté medzi stenami mrakodrapov alebo kobiek sú ako stvorené na skákanie, čo je ďalšia z hlavných mechaník hry, rovnako ako fyzické puzzle na sprístupnenie ďalšej cesty. Ale to sa vyskytne len vtedy, keď získate nejakú novú zbraň, alebo tak podobne (toto je zas okopčené z Batmana od Rocksteady). Takže obrovské prázdne chodby a „vonkajšie chodby“ – interiéry tu boli už pred tým, dokonca dvakrát a to ste mohli cestovať medzi „svetmi“ aj na koni. Takže tu máme vlastne len uzatvorený svet, ktorý sa márne tvári na polootvorený a zas ho v podstate prekonáva akákoľvek akčná hra s pohľadu tretej osoby (Spider-Man, Batman, Dark Souls, Assasin’s Creed, čo dokonca Tomb Raider – kde je polo-otvorenosť a „chodbovosť“ trademark). Znova musím povedať, že takýto princíp patrí do predchádzajúcej generácie hier, ktorou Darskiders 3 je, no netvári sa tak, cenou ani hardwarovou náročnosťou, ktorá je spojená s lagmi grafiky, prepadmi frameratu, a dokonca 45(!) sekundovým zamrznutím hry v každom leveli.

No je to na Vás. Vy ako hráči máte možnosť podporiť aj nepodporiť produkty rôznej kvality a niekedy naozaj prehnanej ceny od rôznych vývojárov. Svetových či domácich. Ja za seba pevne dúfam, že grafiku opravia a obtiažnosť doladia patche a ak nie, tak nech 4-ka radšej ani nevznikne. Ak by predsa len mala musela by byť koncipovaná úplne inak a nie ako mamut keď sa zobudí z rozmrazenej ľadovej kryhy… (čo je sci-fi lebo tam zamrzol a zomrel). 

Keď bude bundle pack – rozumejte kompletná trilógia ( pôvodné 2 časti sú v nej už v HD) lacnejšia a nebudem mať čo hrať tak sa snáď k tejto frančíze vrátim a dám jej šancu, keď som už prešiel predošlé 2 časti. Zatiaľ Darskiders 3 kúpite za 60€, Darksiders 2 (HD) za 30€ a jednotku (HD) za 20€. Bundle však stojí 100€!!! No nekúp to 😛