GameFruit.sk

Mladý čarodejnícky učeň menom Hocus Pocus, tesne pred ukončením magickej školy, by sa bol rád stal plnohodnotným mágom. Rád by bol členom Veľkého čarodejníckeho koncilu a vzal si svoju lásku, „prekrásne nakreslenú“ Popopu. Lenže jeho zlovoľný učiteľ Terexin ho poslal na poslednú skúšku – strastiplnú „maturitnú“ misiu, plnú nástrah a príšer – aby našiel kryštály, rezonujúce všemocnou energiou, roztrúsené po svete Lattice. Hocusovi, ak nechcel navždy ostať učňom a panicom, teda nič iné nezostávalo – ako rozlúčiť sa s rodičmi a vydať sa na predlhú cestu. Vy mu v tom máte pomôcť. Nebojte sa: sám Terexin Vám bude pri vašej ceste radiť, alebo skôr kárať …

Hra Hocus Pocus vyvíjaná firmou Moonlite, vyšla v roku 1994, pod hlavičkou Apogee – v tej dobe lídrom na trhu s „plošinovkami“, či „behačkami“. Apogee bola známa popularizáciou sharewarového modelu (obdoba dnešného „epizódneho“ modelu) predaja hier a je „zodpovedná“ za vývoj takých legiend ako Duke Nukem, alebo Wolfenstein 3D, či nedávno reinkarnovaný Rise of the Triad. Neskôr firma už pod menom 3D Realms vydávala ďalšie, dnes už legendárne hry Max Payne a Duke nukem 3D, Shadow Warrior … a mnoho iných.

Hocus Pocus je klasickým zástupcom paralaxových 2D plošinoviek, s 360º scrollingom. Zdalo by, sa súdiac podľa grafiky, že je určená pre mladšie publikum. Lež opak je pravdou – v príbehu, podávanom tiež klasicky, – textom doplneným obrázkami, je veľa „dospeláckych“ narážok. Gameplay samotný je taktiež pomerne ťažký, napriek voliteľnej obtiažnosti. Spočiatku hru hrajete v podstate svojim tempom. „Výukové levely“ tu neexistujú, všetko sa musíte „učiť“ cestou – prostredníctvom hologramov Terexisa, alebo sami. Hra sa postupne sťažuje – pribúdajú príšery, nástrahy a tak naberá na rýchlosti. Núti vás hrať frenetickejšie … Niekedy máte pocit, akoby ste hrali 2D verziu Heretica a nie „logickú“ behačku.

Hra sa ovláda klasicky pomocou šípiek a kláves ctrl a alt. S postavičkou Hocusa Pocusa máte nazbierať daný počet magických kryštálov (skôr gulí) v 36 leveloch, rozdelených po 9 do 4 svetov (na koci každého je boss). Po nazbieraní všetkých magických gulí ste automaticky teleportovaný do ďalšieho levelu. Bráni vám v tom okolo 30 druhov nepriateľov a rôzne pasce. Hocus sa im môže brániť pomocou vystreľovania blesku, alebo skákaním. V leveli začína s 100% zdravím a môže si ho doplňovať pomocou lektvarov. Ubúdanie energie je stanovené podľa navolenej obtiažnosti. Niekedy Vám hra dá riadne zabrať, aj na nižších obtiažnostiach – hlavne svojou frenetickosťou a hordami monštier. Napriek tomu, že v jednotlivých úrovniach sú roztrúsené rôzne power-upy (okrem pokladov, ktoré zbierate pre skóre a kľúčov). Ale nezúfajte – progres si môžete aj uložiť, dokonca je tam zabudovaná funkcia quicksave a quickload. Ak by vám ani to nepomohlo, ešte existuje možnosť zadávať ingame cheaty. Logická zložka je tu zastúpená otváraním priechodov, pomocou uvedenia pák do správneho poradia J. Ako najhorší problém však vidím rozsiahlosť levelov a absenciu mapy. Neraz sa vám stane, že sa budete vraciať obkľukou po kľúč, či posledný kryštál. Na druhej strane hra exceluje svojim soundtrackom. Je veľmi dobre počúvateľný (aj keď skladby sa časom opakujú) – tak ako sme boli zvyknutí od všetkých hier od Apogee. Aj keď zvukové efekty sú riešené úplne minimalisticky, povedal by som, že až detinsky. Ale to bol zrejme zámer autorov, navodiť takú atmosféru aj v kombinácii s „detskou“ grafikou“. Tento nadhľad však hre neuškodil, skôr ju robí zaujímavejšou ako by ste očakávali.

Hru by som rozhodne odporučil hráčom, čo majú radi frenetický „relax“ a oldskúl „hardcore“ gaming!

Otváram ťažké dvere strieborným kľúčom. Na stene sú tri páky. Ak ich nepotiahnem v správnom poradí, určite skončím v bezodnom prepadlisku. Musím chvíľu rozmýšľať … Opatrne potiahnem prvú a poslednú smerom nadol. Jupíííí! Otvorili sa tajné dvere v stene. Za nimi je dlhatánska chodba. Na konci tej tmavej chodby sa jagá pár rubínov. Niekde by tu snáď mohla byť aj kryštálová guľa … Môj para – inštinkt mi však hovorí, ježiac mi chlpy na zátylku, že to nie je „obyčajných“ pár rubínov. Počujem zavrčanie … Áno, mal som pravdu, sú to oči démona. Toto rohaté, okrídlené monštrum zo samotného pekla, sa na mňa rúti trepotajúc s do tla ohorenými krídlami. Chŕli síru. Musím konať na záchranu svojej biednej duše! Vo vzduchu cítim ozón, keď končekmi prstov materializujem blesk. Vyšľahne do pekelníka. Vzápätí z neho ostane len kôpka popola. To už ale počujem cupitanie stoviek nožičiek obrých pavúkov …!