GameFruit.sk

Woodruff and The Schnibble of Azimuth

V koži Woodruffa, predčasne dospelého dieťaťa (a navyše polo – mutanta) sa ocitáte, zdrtený zo straty svojho milovaného plyšového medveďa a otca v byrokratickom dystopickom svete – vo vertikálnom meste Vlurxtrznbnaxl. Vašou úlohou je odhaliť tajomstvo proroctva o mytickej bytosti Schnibbl a priniesť tak mier medzi ľudí a Bouzoukov, medzi ktorými umelo rozdúchava konflikty ohyzdný poradca bábkového prezidenta – ohyzdný Big Wig.

Túto naozaj bizarnú grafickú adventúru má na konte Pierre Gilhodes, francúzsky karikaturista a grafik.
Niekedy bola hra označovaná ako nepriame sci-fi pokračovanie série Gobliiins od rovnakého autorského tímu (Coktel Vision). Woodruff nadväzuje na Goblinsov svojim vizuálnym štýlom, dotiahnutým do dokonalosti, hraje sa rovnako (jednoduchý point and click pohyb a skrytý inventár, hra je rozdelená do obrazoviek, kde napr. jedna tvorí 3 – 4 dĺžky monitoru) a takisto má nekonvenčný, povedal by som, že až čierny humor. Skrátka Gilhodesove tipicky vyšperkované prvky hry. Všetky tieto stránky naozaj excelujú a hra je vrcholom svojho žánru.

No nejde o žiadne pokračovanie. Je to úplne samostatná hra s vlastným vesmírom. Svojim príbehom je nadčasová a mnohí z vás sa asi v nej určite nájdu. Na fantazijných sci-fi kulisách, (ktoré neváham prirovnať k najlepším európskym sci-fi dielam ako trilógia Nikopol, Jodorowského Incal, Piaty Element, lebo obsahuje všetky znaky najlepšej európskej sci-fi) rozpráva príbeh sociálnej exklúzie (aj inklúzie), útlaku byrokratického systému, vykorisťovania, utekania k falošným modlám a hodnotám, ukazuje aké je dôležité vzdelanie v procese pochopenia a začleňovania sa do spoločnosti.
Hlavný hrdina je jednoduchý človek, prosťáčik a hoc neostane nepoškvrnený, jedine on (nie len tým, že je “kríženec”) dokáže navrátiť poriadok a mier medzi ľudskú majoritu a utláčanú mutantskú “minoritu” bouzuokov.

Gilhodes narozdiel od goblinsov na veľkej ploche rozoberá veľmi vážne témy. Samozrejme nemôžu chýbať ani láska a mytika, podivno. Takisto je hra oproti Goblins plne dabovaná. Svojho času jej síce recenzenti vytýkali absenciu titulkov a prílišnú obtiažnosť. No napriek tomu v domácich herných časopisoch píšu:

Ivo Ninja: “Takže ďalšia z podarených adventúr je tu. Cokteláci, klobúk dole.” (Riki 9, 5/1995, hodnotenie 91%)

Draken: “Hra v štýle Gobliiins s perfektne prepracovanou SVGA grafikou. Bohužiaľ beží iba pod Windows.” (Level 3, 4/1995, hodnotenie 85, časopis priniesol aj plagát)

Andrej Anastasov (na konci 4 stránkovej recenzie): “Je to dokonalý výlet do fantázie budúcnosti, hryzavá kritika spoločnosti a grafická i zvuková hostina dohromady. Ale hlavne je to skvelá hra.” (Score 15, 03/1995, hodnotenie: 90%)

Roger T. :” TOTO je to pravé orechové!” (Excalibur 50, 10/1995, hodnotenie: 90, 5 stranová recenzia )

Áno je to ťažká hra na dlhé hodiny. Zaujme špecifickú skupinu a to najmä trpezlivých hráčov, čo rozmýšlajú “trocha inak” (ale ešte i dnes má veľkú komunitu fanúšikov) – ale to ju robí unikátnou. Pre znalca Gilhodesovho diela je to jednoznačne povinný titul. Graficky hravo potápa niektoré dnešné módne “retro” tituly a zvláštny soundtrack Charlesa Calleta je fakt zvláštne dobrý … Hru rozbeháte na voľne dostupnom ScumVM engine (ten má síce vo zvyku neukladať pozície), alebo v kombinácii s dosboxom.

Prečítajte si aj rozhovor s Pierrom Gilhodesom (v BUBLINÁCH 04) a pozrite si zaujímavé videá z Woodruffovského vesmíru: https://www.youtube.com/user/pgilhodes

Ja hodnotím z titulu toho, že ako dieťa som nemal možnosť túto hru hrať (nemal som CD mechaniku a o hre som ani nechyroval) a pár krát v priebehu posledných rokov (cca 4 krát po sebe) som si ju zahral a nedohral … je fakt obtiažna … ale bizarne dobrá … ak máte čas a trpezlivosť … rozhodne legendárne dielo …

… takže 90%